Objav a rozvoj ortuti

Realgar, známy tiež ako Chensha, Dansha alebo Chisha, je prírodný sulfid ortuť (HGS), s jasne červenou farbou. Od staroveku ju ľudia používajú ako pigment. Nápisy na Oracle Bones objavené z zrúcaniny jin v Číne boli maľované Realgarom; V starej dobe kamenu používali Európania tento jasne červený pigment na vyzdobenie jaskýň.

Podľa starovekej čínskej literatúry, za vlády cisára Qin Shi Huang, niektorí šľachtici už používali ortuť vo svojich hrobkách. Napríklad hrobka Qi Huang Gong v okrese Linzi v provincii Shandong obsahovala ortuť vo forme bazénu. To znamená, že Čína získala veľké množstvo ortuti do 7. storočia pred Kristom alebo skôr. Okrem toho sa v egyptských hrobkách od roku 1500 pred Kristom našla aj malá trubica ortuti.

Staroveké obrazy vyrobené z pigmentu pripraveného z Realgaru sú zaznamenané v „päťdesiatdva recepte“, ktoré sa objavili z hrobiek Mawangdu Han v Changshe v roku 1973. Čas kopírovania tohto predpisu bol okolo Dynastie Qin a Han a je jedným z najstarších objavených čínskych lekárskych predpisov. Predpokladá sa, že vznikol v období bojujúcich štátov. Štyri z predpisov používali ortuť. Okrem toho sa ortuti verili aj Tibeťanmi ako dobrý liek na liečenie zlomenín, predĺženie života a udržiavanie zdravia. Staroveké Grécko, Egypt a Rím tiež verili, že ortuť by mohla mať efekt zvyšovania krásy.

Okrem toho v staroveku alchymisti na Západe verili, že ortuť bola stelesnením vlastností zlata a mala spoločné vlastnosti všetkých kovov, čo je pôvodom všetkých kovov. Preto sa o Merkúr začali zaujímať alchymisti z východu aj Západu.
Ortuť je tekutina, ktorá môže rozpustiť zlato. V staroveku sa široko používa na extrahovanie Placer Gold z riečneho sedimentov. Ortuť rozpustená v zlate by sa mohla obnoviť destiláciou ortuti.

Realgar je možné previesť na ortuť kalcináciou vo vzduchu. Generovaná ortuť je však volatilná a ťažko zbierateľná. Operátori môžu navyše trpieť otravou ortuti. Po nepretržitých zlepšeniach sa ortuť vytvorila metódami tesnenia. Niektoré boli vykonané v zapečatených bambusových skúmavkách a iné v zapečatených kamenných nádobách.

Ortuťové bane v Španielsku sa využívajú už pred 2500 rokmi. V tom čase bola ťažba ortuti monopolizovaná ortuťovými baniami v Španielsku, Taliansku, Slovinsku a na iných miestach. Až do konca 19. storočia zmenil vznik nových ortuťových baní túto situáciu. Ortuť z bane Almadén v Španielsku bola dodaná do Európy. V Amerike španielski dobyvateľov vyvinuli veľké množstvo baní Cinnabar vo Wanakivilca, aby extrahovali zlato. V roku 1848 baníci počas kalifornskej zlatej horúčky používali ortuť z novej bane Almadén v Kalifornii. Baňa Almadén prestala ťažbu v roku 2003.

V Číne sa výroba ortuť v Jasperských baniach zotavila a rozšírila niektoré staré bane, ktoré zostala stará Čína začiatkom 50. rokov 20. storočia. Od roku 1950 do roku 1952 boli všetky hlavné ortuťové bane v krajine postupne prevzaté príslušnými oddeleniami. Bane Tongshan Mercury vo Wan'ane prevzali prefektúru Tongren v októbri 1950 a baňa Mercury Dachonglu bola prevzatá v marci 1951. Mínu Huangxian Mercury v Huanxii sa prevzala priemyselným oddelením Hunanovho provincie v máji 1951 v máji v máji, v máji v máji, v máji v máji. Bane na ortuť Wuzhuan vo Wuzhuane prevzali úrad verejnej bezpečnosti okresu Wuzhuan. Tieto staré bane, ktoré boli prevzaté z ťažobných spoločností alebo súkromných spoločností, boli v chátrajúcom štáte. Štát tieto bane rýchlo obnovil a rozšíril.

Vďaka vývoju technológie sa ortuť postupne používa pri výrobe vedeckých meracích nástrojov (ako sú barometre, teplomery atď.), Medicine, Catalysts, Mercury Sarps Lights, Electrodes, Mercury Fulminate atď. Ako je však známe, ortuť patrí toxickým kovom, takže počas jeho rozsiahleho uplatňovania jej poškodenie ľudského tela a znečistenie životného prostredia postupne priťahovali globálnu pozornosť. Preto bol Japonsko 10. októbra 2013 prvým, kto podpísal „Minamata Convention“, ktorého cieľom bolo znížiť emisie ortuti (bežne známe ako ortuť) na celom svete s cieľom znížiť poškodenie ortuti na životné prostredie a ľudské zdravie.

Vzhľadom na škodlivé účinky ortuti na ľudské zdravie ľudia skúmajú alternatívne látky a našli náhrady v mnohých oblastiach. Ortuť v tradičných teplomeroch bola nahradená zliatinou zloženou z gália, india a cín a elektronické teplomery postupne nahradili tradičné. Technológie membránovej a tenkej filmovej batérie tiež nahrádzajú technológie ortuťovej batérie v rastlinách chlori-alkali. V Spojených štátoch bola ortuť nahradená batériami lítia, niklu-kadmium a zinkového vzduchu v batériách ortuťovo zinku a ortuť v alkalických batériách bola nahradená zlúčeninami india. Germidy založené na ortuti v latexových farbách boli tiež nahradené organickými zlúčeninami.

V Spojených štátoch sa ortuť už nepoužíva pri výrobe batérií a farieb. Niektoré gombíkové batérie, čistiace výrobky, ohňostroj, pesticídy, ľudové lieky, staromódne hodiny a bieliace výrobky na starostlivosť o pleť a mydlá stále obsahujú ortuť. Každý rok je globálna spotreba ortuti menej ako 2000 ton, z čoho Čína konzumuje asi 50% na výrobu monoméru vinylchloridu založeného na uhlí.

Almadén sa nachádza v provincii León, autonómny región Castilla-La Mancha v juhozápadnom Španielsku. História ťažby ortuti v tejto oblasti sa dá vysledovať až do 7. storočia pred Kristom. V tom čase tam fénici, Rimania a Arabi ťažili Cinnabar, ktorý ho používal ako sfarbenie pre farby a kozmetiku, ale nepovažovali to za surovinu pre kov ortuti. Od 16. storočia do 20. rokov 20. storočia sa produkcia ortuti v regióne Almadén rýchlo vyvíjala. V roku 1645 tam španielska vláda priamo spravovala ortuťové bane. V 18. storočí sa výroba ortuti v tejto oblasti naďalej zvyšovala. Do konca 20. storočia dosiahol 1 500 ton ročne. Ťažba ortuti v regióne Idrija vznikla v roku 1490. V 16. storočí bol ťažobný výstupný, ale v 17. storočí sa rýchlo vyvíjal. Miestna oblasť v Idrija je známa prevádzkovaním obchodov a infraštruktúry ortuti, ako aj obytné oblasti a divadlá baníkov.

Ortuť je prirodzene sa vyskytujúci chemický prvok. Ortuť sa dá prirodzene uvoľňovať sopečnými erupciami a zvetrávaním zemskej kôry a prirodzene sa cirkuluje medzi biosféru, hydrosféru, atmosféru a litosféru. Ortuť v atmosfére (z ktorých 90% je plynná ortuť) sa môže ľahko preniesť z jedného regiónu do druhého a prirodzene sa usadiť v spoločenstvách rastlín a zvierat. Ortuť je tiež toxický chemický prvok, ktorý jeduje ľudský nervový systém. Priemyselný rozvoj však urýchlil emisie ortuti a jeho obeh na celom svete a stal sa globálnou znečisťujúcou látkou. Pokiaľ ide o príznaky otravy ortuti u baníkov a ich rodín v Idrija a ďalšie dlhodobé účinky, záznamy sa uskutočnili už v prvej polovici 15. storočia v literatúre švajčiarskeho toxikológa Paracelsus.

Preto po 20. storočí zatvorili rôzne krajiny, ktoré produkujú ortuť, ktoré produkujú ortuť, svoje ortuťové bane. Ťažba ortuti v Almadéne a Idrija však mala veľký význam v hospodárskom rozvoji Španielska a Slovinska. Preto ťažba ortuti v týchto dvoch oblastiach pokračovala až do 21. storočia. V posledných rokoch sa vlády oboch krajín rozhodli uzavrieť svoje ortuťové bane na ochranu životného prostredia, pričom hľadali finančné prostriedky a prijali opatrenia na obnovenie postihnutých oblastí a riešenie hlavných hospodárskych a sociálnych problémov spôsobených uzavretím ortuťových baní.